Výhody paleostravovania...

Za honbou po štíhlej línii už mnohí fanúšikovia diet nešťastne krútili nad tzv. jojo efektom, keď si pekne dobrali pôvodne ťažko zhodené kilá. Je to však logická reakcia organizmu. Diety boli vždy totiž nepochopením fungovania tela, v živinách okresaná dieta častokrát spôsobovala jednostrannú výživu pre jedinca, nevyvážený a poddimenzovaný príjem všetkých potrebných živín, následne spôsobil to, že telo si všetko "doženie", keď sa upustí od neobľúbenej diety. Tak ako tomu predísť? Ako si zabezpečiť primeranú postavu a adekvátne zdravie? Ako vedecky podložné alternatívy sa javili napr. mediteránska alebo tzv. ornish dieta. V čom je ich výnimočnosť? Dostaneme sa tomu...! Iní skúšajú vegetariánstvo, delenú stravu, PH zázrak Dr. Younga, stravu podľa krvných skupín. Problémom mnohých trendových stravovacích "návratov" súdobého človeka do minulosti je aj v tom, že sa ich korene (strava našich "predkov") datujú max. pár stovák, možno tisícročí dozadu, alebo len 1 kritérium velebia ako rozhodovací moment pre tú alebo tamtú formu potravy (PH zázrak).

Skutočný zlom však v evolučnom stravovaní nastal oveľa skôr cca. pred 8-10 000 rokmi, keď sa z titulu prechodu na poľnohospodárstvo dostali na náš tanier nové "dobroty" prekopajúc dovtedajšiu pyramídu stravovania. Nastal boom obilnín, mliečnych výrobkov, novodobých zeleninových skvostov (strukoviny). A tam je pes zakopaný-)

To na čom stavia paleolitická strava je výskum a výsledky pozitívneho vplyvu stravovania 240 prírodných národov, ktorých jedalníček je cca. 40-50% rastlinného zloženia a 60-50% živočíšneho, pričom v ich radoch je veľmi nízka úroveň civilizačných chorôb. Druhým momentom je prechod ľudstva na poľnohospodárstvo cca. pred 10 000 rokmi, čo prinieslo do nášho jedálníčka o.i. konštantný vysoký príjem kalórií, potraviny nového typu, jedlá s vysokým glykemickým indexom, pričom za 500 generacií sa na nové "dobroty" človek (ľudský genóm sa zmenil len nepatrne) nedokázal vhodne adaptovať.

V našom stravovaní sa vo všeobecnosti objavuje veľmi veľa mýtov, ktoré nikdy neboli vedecky potvrdené, skôr sa argumenty účelovo prispôsobovali záujmom potravináskeho priemyslu a snahe speňažiť tú alebo inú pochutinu s proklamovanými pozitívami. Rozmeňme si to na drobné-) V súčasnosti vplyvom nadmerného príjmu ľahko vstrebatelných sacharidov prichádza k permanentnému preťažovaniu pankreasu, čo o.i. rezultuje do stavov chronickej únavy, zároveň naše jedlo je ochudobnené o cenné zdroje Omega 3 mastných kyselín tvoriace kľúčovú zložku mozgu i bunečných membrán (dokonca ich nedostatok vplývajúci negatívne na nervové poruchy a depresie). Medzi rozšírené mýty patrí napr. aj škodlivosť vajec (nevzťahuje sa na alergikov na tútu zložku), kde sa potvrdilo, že vajíčka jednak neovplyvňujú hladinu cholesterolu, naviac z pohladu žívín sú plnohodnotnou potravou. Obľúbenosť sóje ako hitu zdravej životosprávy, na strane druhej, naráža na skutočnosť, že potravinárskym priemyslom spracovaná sója je na míle vzdialená sóji konzumovanej v Ázii, kde sa až pol roka trvajúcou fermentáciou zbavujú škodlivých zložiek danej plodiny. Na doplnenie slúži, že sója je v surovom stave jedovatá, zároveň obsahuje vysokú dávku fytoestrogénu, lektínov a o.i. pôsobí nepriaznivo na fungovanie štítnej žľazy. Jej konzumácia z pohľadu kalórií, oproti zažitým predstavám u Európanov, nepredsatvuje viac ako 2 % ani v tradičnej japonskej kuchyni. Tá je totiž zameraná primárne na morské plody a kvantum zeleniny a ovocia. Ani ryža nie na východe tak IN ako sa to predpokladá. V médiách prezentovaní "zdraví" jedači ryže nie sú štíhli a zdraví, ale výrazne podvýživení. Ďalším mýtom v stravovaní je aj nenahraditeľnosť mliečnych výrobkov. Mlieko (podobná kalorická dávka špenátu ako mlieka obsahuje paradoxne výrazne viac vápnika) je šité ako potravina pre dojčatá a to len v podobe materského!!! "Štandardné" mlieko (výrobky z neho) prekysľuje a tým paradoxne vápnik z kostí vyplavuje, zahlieňuje črevá, v neposlednom rade mliečny cukor pre ľudí po ukončení kojenia je nespracovatelný, to isté platí pre mliečnu bielkovinu. Mliečne výrobky (tvrdé syry sú výnimkou) zároveň prispievajú k silnému nárastu inzulinovej reakcie, preto ich konzumácia dodatočne prispieva k vytvoreniu metabolického syndrómu (nadváha a zápalové faktory v tele).

Prvým negatívnym člankom súčasnej stravy je jej nadmený obsah obilnín (na stovky spôsobov). "Chlieb náš každodenný" sa stal pre nás takou neodškriepitelnou potravou, že vynechať ho sa nám zdá doslova ako hriech. Spochybňovanie zdravého vplyvu obilnín je však možné poňať na viacerých línách. Vysoký glykemický index daných obilninových jedál predstavuje preťažovanie pankreasu, obsah fytátov (platí aj pre celozrnné varianty) sa podieľa na tom, že sa primárne B-čkové vitamíny nedokážu v tele adekvátne vstrebať a opúšťajú nás vylučovacím traktom. Ich najvačšou hrozbou je však obsah gluténu, ktorý o.i. spôsobuje priepustnosť črevnej sliznice a tým prispieva k celej rade autoimúnnych a zápalových procesov v tele. Kým celiakia (alergická zápalová reakcia čreva na lepok) predstavuje ochorenie len cca. 1-2% celkovej populácie a lekári ju spájajú hlavne s tráviacimi ťažkosťami,

je prekvapujúce (najsenzitívnejšie testy na protilátky proti gliadinu sú zo stolice), že u 40-50% obyvateľov je možné detektovať negatívnu senzibilitu na daný prvok, o vstebateľnosti na úrovni menej ako 40% ani nehovoriac. Glutén ako nebezpečný článok v našom potravinovom reťazci sa "objavil" (detektoval sa) po druhej svetovej vojne, keď v mnohých európskych krajinách došlo k výpadku dodávok chleba, čo malo za pozitívny efekt nápravu stavu u mnohých ľudí chronicky trpiacich na črevné potiaže a hnačky. Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí-)  V súčasnosti sa glutén (lepok) podpisuje priamo alebo nepriamo pod vznik až 150 ochorení: od sklerodermy, atopického ekzému, lupusu, problémov so štítnou žľazou, osteoporózou, depresiami aj neplodnosti, dokonca sklerózy multiplex. Jeho prítomnosť sa dokonca potvrdila aj v mnohých liekoch používaných širokou verejnosťou: advile, aleve, aspirin bayer, aspirin protect, ibuprofen, voltaren, paracetamol. Zradnosť vplyvu obilnín častokrát zistíte až keď ich úplne vylúčite zo svojej stravy!!! Podpisujú sa totiž aj pod výskyt napr. refluxu, ktorý sa prekvapivo viaže k nízkej tvorbe žalúdočnej kyseliny a slabej schopnosti natráviť veľké množstvo jednoduchých cukrov.