Psychosomatické príčiny nadváhy a obezity.

Obezita a nadváha patria medzi narozšírenejšie civilizačné patológie dnešnej doby. Ich výskyt má mnohorozmerné príčiny, dietnymi zlyhaniami počnúc psychickými príčinami pokračujúc. V dnešnom blogu si trochu posvietime práve na psychosomatické zákutia problematiky s nadmernou telesnou váhou.

1. Prvou možnou psychosomatickou príčinou nadváhy je emocionálny prežitok opustenosti. Ten môže nastať už v detstve napr. skrz opustenie matkou, prípadne cez konflikt, ktorý sa spustil len nedávno. Zo zvieracej ríše je známe, že napadnuté zvieratá (hlavne mláďatá) mimo svorky sa v záujme odradenia súpera stavajú na zadné, aby pôsobili vačšie, silnejšie, mohutnejšie, aby aktuálneho protivníka od seba ľahšie odohnali. Nadváha je v tomto prípade z pohľadu človeka teda vyjadrením strachu, ktorý máme po tom, čo sme boli niekym (reálne alebo metaforicky) opustený a cítime nejakú formu vlastného ohrozenia.
2. Druhou možno príčinou nadváhy je emocionálny konflikt neschopnosti prijať svoje vlastné fyzické telo, teda to, ako fyzicky vyzeráme, akú máme siluetu. Keďže z biologického pohľadu je tučnota výhodnejšia ako nadmerná šťíhlosť, tak organizmus má pri danom konflitnom ložisku ochrannú tendenciu k ukladaniu dodatočných tukových zásob. Každý nespokojný pohľad do zrkladla túto tendenciu môže posilňovať.
3. Tretí variant riešenej problematiky je v podobe hladovania. Hladovanie človeka po príjemných slovách, komforte, objatí, slasti, bezpečí, najrôznejších kladných pocitoch či dokonca jedle. Pri tomto type nadváhy je prijímané jedlo kompenzáciou po neuspokojených horeuvedených potrebách. Čím viac takýchto potrieb máme, tým viac sa nútime jesť a logicky i viac kvôli tomu priberáme.
4. Zaujímavým psychosomatickým faktorom vo vzťahu k zvýšenej telesnej váhe je strach alebo fóbia z utopenia. Ten môže mať svoje korene dokonca i v rodinnom klane (tragická smrť utopením v rodine). Tukové zásoby v tomto prípade majú napomôcť v nadnášaní sa tela nad vodnou hladinou, aby nedošlo k utopeniu jedinca pri kontakte s vodou.
5. V neposlednom rade tu máme možný konflikt identity, ktory sa orgánovo vzťahuje ku konečníku a môže spôsobovať zápchu u človeka. Otázky typu: "kto som?","kam patrím?", "kde je moje miesto?", "akú hodnotu mám v očiach druhých?" sú práve tie, ktoré si osoba s daným konfliktom opakovane kladie. Zápchu, ktorú si tak človek spôsobuje následne môže viesť k ukladaniu toxických zásob v organizme a tak i k priberaniu na váhe.

Musíme si uvedomiť, že kilá navyše sú z archetypálneho pohľadu vždy posunom človeka od feminity (ženskosti) k maskulinite (mužnosti). Kým žená pred nebezpečenstvo radšej uteká, potrebuje byť teda "ľahká", tak muž na mieste konfliktu vačšinou zotrvá a bojuje vďaka svojej telesnej mohutnosti a disponibilite. I preto je kľúčové o.i. docieliť aj psychické "prepnutie" u dotknutej osoby, aby váha konečne išla tým správnym smerom....