Prečo sa chlieb stáva čoraz viac problémovou potravinou?

03.11.2023

Mnohí zdraviu chtiví jedinci v túžbe po zlepšení svojej kondície horlivo presedlajú z tzv. bieleho pečiva na pečivo celozrnné.

Je to však skutočne správna cesta? Voľba na strane celozrnného pečiva býva väčšinou opretá o nasledovné dva argumenty: 

1) Prospešné vitamíny a minerály  sú predsa skryté v šupke.

2) Šupka je naviac cenným zdrojom vlákniny a predsa o tieto benefity nechceme prísť... 

Ale je tomu tak skutočne? 

Bez ambície pokryť celú tematiku vhodnosti/nevhodnosti obilnín v tomto mini článku si povedzme niečo o tom, ako dostať maximum z dnešnej pšenice. Z pohľadu pôvodu uprednostnite skôr pri výbere jej archaickú, nemodifikovanú variantu v podobe špaldovej pšenice alebo tzv. dvojzrnku. Väčšina ľudí v dnešnej dobe ešte stále totiž (aspoň čiastočne) disponuje enzymatickým vybavením na jej natrávenie. Nenatrávená potrava je predsa najčastejším zdrojom hlienu a toxicity v organizme a tomu sa predsa chceme zákonite vyhnúť. 

Druhý problém je v šupke. Síce obsahuje spomínané vitamíny, vlákninu a minerály, ale o zrne treba vedieť i to, že pesticídy, herbicídy, zvyšky postrekov, či mykotoxíny vznikajúce zo zlého skladovania sa hromadia taktiež v tejto povrchovej časti. Šupka dnešnej pšenice teda nie až také "terno", ako sme si možno mysleli. Naviac daná vláknina môže dráždiť i zapálenú sliznicu čreva, ktorou v otvorenej alebo latentnej podobe trpí mnoho členov súdobej spoločnosti. 

Ak chlieb, tak istotne dostatočne dlho kváskovaný. Prečo? 

Lebo proces kváskovanie je v podstate fermentačný dej, ktorý nám umožní predtráviť (pre dnešnú väčšinovú populáciu s oslabeným tráviacim ohňom) komplikovane stráviteľnú zato však cennú bielkovinu lepku, ktorú pšeničné zrno obsahuje. 

Ak je daná múka pri kváskovaní svetlá, teda bez šupky, fermentačný proces sa dokáže ľahšie "predrieť" k bielkovine a bezozbytku ju predtráviť, aby z nej telo vedelo  následne plnohodnotne benefitovať . 

To pri celozrnnej variante a obzvlášť pri krátkom fermentačnom procese nie vždy nastáva, čím nestrávená bielkovina lepku v tele robí žiaľ škodu rozsiahlych rozmerov.... 

Horeuvedené vety berte prosím ako menšie zlo....  Trendom  v stravovaní  je  žiaľ totiž úplné vylúčenie obilnín ako aj pseudobilnín z potravy. Dôvody? Heslovite...

  • Lepok i v malej miere prispieva k  tvorbe syndrómu priepustného čreva, čím sa otvára brána k vzniku autoimunitných ochorení.  To, že kedy u dotknutej osoby prepuknú záleží len od citlivosti jednotlivca a faktu, "kedy a kde sa naplní" pomyslený pohár.
  • Pôvodne sme pšenicu konzumovali len v zimných mesiacoch (po jesennej žatve), i to len fermentovane a v obmedzenom množstve, pretože v zimných mesiacoch sa prirodzene navyšuje tráviaca ako i  detoxikačná kapacita organizmu, z titulu, že sa tráviaci oheň viac kumuluje vo vnútri organizmu. Daná skutočnosť  nám umožňovala lepšie sa popasovať  s antiživinami, ktoré sa v obilninách či napr. zelenine nachádzajú a ich funkcia spočíva v ochrane rastliny pred konzumentom. Dnes pre zmenu pšenicu jeme takmer denne, i viackrát za deň, čo predstavuje pre telo extrémnu nálož.
  • Keďže sa syndróm priepustného čreva stal masovým fenoménom, u mnohých vznikla kaskáda imunitných reakcií na celú radu zložiek potravy (od pesticídov, cez bielkovinové  fragmenty), kedy na upokojenie imunitného systému pomáha len dlhodobá eliminačná diéta všetkých potenciálnych alergénov, u ktorých dokonca hrozí i krížová  imunitná reakcia. Psychosomatické pozadie horeuvedeného syndrómu je skryté v  problematickom vzťahu s okolitým svetom, ktorý vnímame ako zdroj ohrozenia a rizika, čím sa naše sliznice stávajú hypersenzitívne.
  • Predpokladom dobrého trávenia bielkovín je súhra žalúdka a žlčníka. Dnes ľudia trpia chronicky  zníženou tvorbou kyseliny chlorovodíkovou z dôvodu kontinuálneho stresu a sedavého typu života. Daný fakt okoreňuje i zablokovaný žlčník, ktorého dôvodom je  nadmiera vnútorných dilem človeka vyúsťujúcich do nerozhodnosti, ktorá sa emocionálne na danom orgáne odzrkadľuje. Ak je málo  sekrécie kyseliny v žalúdku, bude tomu obdobne i so žlčou v dvanástorníku.  Nedostatočná žlč a kyselina následne neplní ani svoju dezinfekčnú  úlohu v tráviacom trakte, čím si otvárame cestu k chronickej dismikróbii, v tenkom čreve sa premnožia patologické organizmy, v hrubom čreve sa zas fermentujú zvyšky  nenatrávenej potravy prispievajúc tak k intoxikácii organizmu. A to všetko len preto, že nedokážeme tráviť  bezozbytku...
  • Z titulu narušených rodinných vzťahov v mnohých prípadoch je gluténová intolerancia alebo celiakia psychosomatickým odzrkadlením nefunkčného vzťahu s dominantným rodičom (hlavne s otcom)

Ako vidíte, doba je komplikovaná a pýta si komplexný a individualizovaný prístup....