Očkovanie?! Otázky a odpovede...

15.03.2021

Téma očkovania sa v ostatnom čase stáva prinajmenšom v istej časti populácie TOP témou, naviac vyvoláva vášne tak na strane jeho podporovateľov ako i odporcov. Rád by som v tejto súvislosti do danej problematiky vniesol trocha životodárneho svetla, ktoré snáď pootvorí oči na obidvoch stranách barikády. Kým zástancovia vakcinácie si ju nevedia vynachváliť, hovoria o vymetení celého radu infekčných ochorení, vytvorení a posilnení imunity celých generácií, v neposlednom rade o jednom z najvačších objavov medicíny, tak v radoch odporcov, neraz tzv. "zlých konšpirátorov" či dotknutých rodičov zaznievajú neprehliadnuteľné obavy, dokonca presvedčenia o škodlivosti očkovania, prípadne strach z jeho nedozerných vedľajších účinkov. Verejná debata je v tomto smere stále v rovine mainstream versus pár percent populácie, ktorá nie a nie sa poddať odporúčaniu verejného zdravotníctva. Faktom ostáva, že čoraz viac rodičov si kladie otázku, či vôbec očkovať (deti), resp. či je očkovanie vôbec bezpečné. Na strane verejných autorít a časti konformnej populácie je odpoveď na otázku jasná: "ÁNO". Kde je teda pravda?Ako sa vyznať v tej celej vášnivej diskusii?

Otázka očkovanie je skutočne komplexná, naviac, aby sme ju mohli adekvátne vyhodnotiť, musíme ju vložiť do celkového kontextu pojmu, čo je vôbec choroba? Určite poznáte slovnú paralelu, keď pohár do polovice naplnený vodou je pre niekoho "poloplný", pre iného "poloprázdny". Vnímaním toho istého, paradoxne prichádzame k iným pohľadom.

Pri skúmaní opodstatnenosti vakcinácie si musíme položiť tri zásadné úprimné otázky:

1)Skutočne zabezpečuje očkovanie zníženie chorobnosti v populácii?

2)Predstavuje očkovanie nulové rizko pre prijímateľa?

3)Skutočne predstavuje očkovanie 100% imunitu voči nejakej chorobe?

Pri úprimnom zhodnotení všetkých kritérií musí byť odpoveď na dané otázky jasné "NIE". "Otcom vakcinácie", resp. na koho teóriach je súdobá očkovacia politika postavená je známy francúzky chemik, Louis Pasteur. Téza o choroboplodnosti mikróbov a tzv. monomorfizmus: mikrób nie je schopný meniť svoju formu, je viazaná práve k jeho menu. Žial už sa menej hovorí o tom, že na sklonku svojho života svoje vedecké tvrdenia odvolal a priznal sa k falšovaniu a k účelovému prispôsobovaniu vedeckých dát vo svojom výskume. Dal za pravdu svojmu súdobému proťajškovi menom Antoine Bechamp, ktorý podobne ako celá rada iných vedcov v našej histórii počnúc menami ako Bernard, Bastian, Enderlain, Brehmer, Reich, Lanka, Naessens, Hamer dospeli k revolučnému poznatku, ktorý paradoxne hovorí o tom, že aktivita a potenciálna patológia mikróbov je oveľa viac závislá na hostiteľovi než na samotnom mikróbe. Inak povedané: "mikrób je nič, živná pôda (v človeku) je všetko." Toto tvrdenie je postavené na fakte, že sme to predovšetkým my, ktorí principiálne skrz (ne)vedomú kultiváciu nášho vnútorného prostredia: živá a nekontaminovaná strava, čistá voda, zdravé a telo vyživujúce potraviny, dodržanie hygienických pravidiel, aby nedošlo k internej kontaminácii organizmu, pozitívne myslenie, konštruktívne emocionálne prežívanie a kontakt s vonkajším prostredím, regulujeme, do akej miery sa vôbec mikróby v nás a mimo nás patologizujú. Evolučnou funkciu mikróbu totiž nie je nič iné, ako eliminovať, rozdrobiť, odpratať už nepotrebné, neživé, prebytočné taknivo. Laicky povedané máme dočinenia pri mikróboch štandardne s cennými "odpratávačmi smetia" a nie apriori škodcami. To by sme mali mať na pamati!

Pôvodná myšlienka očkovanie, teda vstrekovanie oslabených choroboplodných mikróbov do tela za účelom vytvorenia protilátok, prípadne zmiernenia symptómov nejakej potenciálnej choroby samo osebe nie je zlá, prípadne trestuhodná. Faktom ostáva, že sympómy niektorých ochorení skutočne mohli byť vďaka vakcinácii slabšie, bez vážnych komplikácií, prípadne menej badateľné. ALE....

Aby sme zodpovedali to "ALE", vráťme sa k pôvodným trom horeuvedeným otázkam.

1) Infekčné ochorenia boli na výraznom ústupe už dlhú dobu pred zavedením plošného očkovania v spoločnosti. Ich pokles teda pripisovať na vrb úspechu vakcinácie je falošné a zavádzajúce. Čisté životné prostredie, nekontaminované potraviny a voda, dodržiavanie základných hygienických podmienok je alfou omegou pre znižovanie, resp. odstraňovanie infekčných chorôb, ktoré sú v tejto kategórii skôr de facto titulované ako otrava a nie choroba.

2) Nulovým rizikom očkovacia látka nie je pre nikoho. Prečo? Veľkým otázníkom sú pridružené ingrediencie v očkovacích látkach v podobe rôznych chemikálií alebo dokonca ťažkých kovov, o ktorých rizikách chce verejné zdravotníctvo sotva na rovinu komunikovať. Vedľajšie účinky týchto látok sa môžu líšiť od človek k človeku. Od malých alergických reakcií až po vážne psychické a mentálno-fyzické poruchy a disfunkcie. Danú skutočnosť a riziko znásobuje i súčasný vakcinačný plán čo do frekvencie ako aj "nálože", ktorú súčasné hexavakcíny predstavujú. Tu si mnohí povedia: "áno, moje dieťa má následky, alebo niekto iný zase argumentuje tým, že u jeho detí je všetko v poriadku." Tak prečo? Kto tu klame? Odpoveď na danú otázku je v dvoch rovinách. 1)Vedľajšie účinky sú verejnými autoritami veľmi často prehliadané, nenahlasované, bagatelizované. 2)Čo je však vážnejšie, je iná skutočnosť. Nie každý z nás totiž "metabolizuje" očkovaciu látku rovnako. Cca. 1/3 recepientov je nadmieru náchylná a senzitívna k nezvratným poškodeniam skrz "stabilizujúce" látky v očkovacej látke, a to až na úrovni DNA. Zvyšné 2/3 majú v tomto smere vačšie šťastie. Zotrvajú v zdraví nie vďaka vakcíne ale napriek vakcíne... Lekár žial rizikovú skupinu len tak ľahko neodhalí. Ak má o to vôbec záujem... Zvýšený počet záporných účinkov očkovania v súčasnej dobe má viacero príčin. Po prvé je to už spomínaná navýšená "nálož" v súdobých očkovacích látkach, po druhé skutočnosť navýšenia celkového chemického a enviromentálneho zaťaženia v populácii, čo má za následok, že už malé deti sa rodia ako "malá stoka, žumpa" , do ktorej ak naďalej "nalievame" nekvalitné potraviny, umelú vyživu, znečistenie rôzneho druhu, je otázkou času, keď príde k fatálnemu zlyhaniu zdravia. V danom smere je záťaž v podobe vakcín už len špičkou ľadovca. I to je dôvod, prečo by budúci rodičia nemali podceňovať kvalitnú detoxikáciu na úrovni tela i mysle pred samotným počatím svojho budúceho potomka.

3) Očkovanie nerieši príčinu ochorenia, z daného dôvodu ani nemôže predstavovať tzv. imunitu voči nejakej pliage. Predpokladom dobrého zdravia a správnej komunikácie s mikrobiálnou ríšou sú tri faktory: 1) Imunitná kompatibilita rodičov, čo zabezpečuje zdravého potomka. 2) Vyživujúca a nekontaminovaná strava a nápoje, resp. nezávadné životné prostredie 3) Minimalizácia resp. konštruktívne riešenie stresu a emocionálnej záťaže. Imunitný systém ako komunikačný portál medzi mozgom a mikrobiálnou ríšou sa tvorí v prvých 12 rokoch života dieťaťa. Najviac jeho zdravý rozvoj môžeme podporiť okrem horeuvedeného starostlivosťou o tzv. "kontaktné orgány tela", ktorými sú črevá, pľúca a pokožka. Predstavujú totiž skutočný pilier našej zdravej a funkčnej imunity.

Ak sa teda predsalen rozhodnete pre očkovanie napr. svojich detí, tak sa držte prosím aspoň nasledovného "desatora":

  1. Detoxikujete seba i partnera pred počatím.
  2. Očkovanie odložte až do druhého roka života dieťaťa.
  3. Dieťa nech je plne kojené.
  4. Aplikujte homeopatiká Thuja za účelom minimalizácie vedľajších účinkov očkovania.
  5. Zachovávajte dostatočné rozostupy medzi vakcínami, ideálne očkujte len proti jednej chorobe v jeden čas.
  6. Očkujte len ak je dieťa v dobrej zdravotnej kondícii.
  7. V prípade vzniku vedľajších účinkov zvážte CEASE terapiu.