Netradične o geopolitike, astrológii a vojne na Ukrajine

Po postupnom vyprchaní sily pandémie, počas ktorej sa takmer z každého stal prinajmenšom krčmový odborník na zdravie, či fundovaný virológ, prichádzame aktuálne do fázy, kde sa verejný diskurz posúva do roviny, v ktorej sa bude verejný priestor pravdepodobne hemžiť rusofóbmi, rusofilmi, meditátormi za svetový mier, realpolitikmi a bohvie kým ešte. Na úvod nech tu však stojí trocha trpkého hodnotenia nedávnej minulosti... Z duchovného pohľadu sme sa z dva roky trvajúcej pandémie covidu, ktorej odkaz mal byť, že výzvy ľudstva môžeme zdolať len spoločne a cieľom je jednota v rešpektovaní rôznorodosti, vôbec nepoučili a ostáva nám len dúfať, že súčasný obrodný proces ľudstva sa skutočne zrýchli, keďže sa slučka okolo krku súdobého ľudstva ako celku čoraz viac sťahuje. Kráčame totiž jednoznačne za globálnym stavom pod názvom "po mne potopa".

Cieľom tohto krátkeho blogového príspevku je pre ctených záujemcov osvetliť aktuálne udalosti z dvoch na pohľad odlišných analytických pohľadov. A to z pohľadu geopolitického a postoja astrologického. Tak poďme na to postupne... Začnime teda tou geopolitickou optikou. Svetový mocenský poriadok je od konca studenej vojny asi vo svojej najkrehkejšej podobe. Karty sa v ňom budú čoskoro nanovo rozdávať. Svetový policajt menom USA po "legitímnych a legálnych" intervenciách v celej rade štátov sveta počnúc Líbyou, Irakom, Jemenom, bývalou Juhosláviou, Kosovom, Afganistanom, kde teda evidentne zanechal väčší neporiadok, aký tam bol predtým, zavelil po príchode Trumpa na ústup, kedy sám vtedajší prezident USA skryto vyhlásil, že ten, kto neprispieva primerane do rozpočtu NATO, nech nečaká, že za neho niekto z inej zeme bude pokladať životy. Zároveň sa USA mali politicky zamerať viac na samých seba než na výzvy mimo svojho vlastného územia. Túto líderskú pozíciu "so zatiahnutou ručnou brzdou" naďalej potvrdzuje i súčasný prezident Biden, ktorý to posledné, čím ovplýva je vitalita a túžba angažovať sa v ďalších vojnových expedíciách s otáznym úspešným koncom pod logom doteraz vždy fiaskom končiaceho "exportu demokracie". 

Na druhej strane Atlantiku sa medzičasom Európska únia nevedela spoločne dohodnúť na ničom a síce sa tu na oko dlhodobo hráme na akúsi jednotu, ale v pozadí si každý povinne prihrieva len vlastnú polievočku, teda vlastné národné záujmy. Briti to už robia doslovne, keďže riskovali brexit, iní sa na to odhodlávajú postupne. Maďari, Taliani sa viac či menej otvorene stávajú trojskými koňmi Rusov a Číňanov v európskom priestore, v neposlednom rade sa Nemci taktiež cítia schizofrenicky, či to hrať na americkú bránu, alebo oživiť ľúbivú tému prerozdelenia "Lebensraum-u" v Európe medzi nemecké a rusko-(čínske) záujmy ako za starých dobrých čias. Nejednotný postup Európskej únie potvrdzuje i skutočnosť, že pred inváziou na Ukrajinu do Moskvy za Putinom išli Macron z Francúzka i Scholtz z Nemecka z pozície svojich vlastných národov a nie nejakého jednotného európskeho konglomerátu. Kým Čína medzi riadkami svoju mocenskú svetovú expanziu robí dlhodobo konštantne skôr skryto, a to cez "skupovanie" sveta, Rusi to tentokrát dali na spôsob medveďa v obchode s porcelánom. Povedzme si to prosto na rovinu.... 

Rusko si dlhodobo nepripustí expanziu západného vplyvu na svoje bezprostredné hranice a preto oligarchami, chaosom, nejednoznačným smerovaním a chudobou zmietanú Ukrajinu si proste osvojí krok za krokom. Ukrajina je sama v rozklade, za ostatné roky ju opustilo 10 miliónov obyvateľov, z ktorých časť išla na Východ a časť na Západ za svetlejšími zajtrajškami. Napriek kvetnatým a horlivým rečiam reálne do boja za súčasnú Ukrajinu nepôjde žiadny člen západného sveta. Nestojí mu to za to. Nebude riskovať tretiu svetovú...  Rusko si nepripustí na svoje bezprostredné hranice NATO, kam keby z nejakého dôvodu v budúcnosti vkročili, hrozil by protiúder na spôsob jeden za všetkých, všetci za jedného. Ukrajina teda pravdepodobne padne do rúk Ruska. Ak nie úplne, tak jej destabilizácia minimálne na jednu dekádu znemožní jej možnú integráciu do akýchkoľvek západných štruktúr. Danú ambíciu komplikuje i fakt, že polovica Ukrajincov má blízko skôr k Rusom, kým druhá sú vlastne ukrajinskí nacionalisti. Teda i ukrajinská spoločnosť je rozpoltená a nevie, kde je Sever... Rusko svoju súčasnú obranno-expanzívnu inváziu na svojej periférii vplyvu činí v čase, keď je  najvhodnejšie historické obdobie vraziť kôl medzi európskych spojencov, resp. euroatlantického spolužitia, ktoré sa dokáže jednoznačne dohodnúť možno akurát tak na plate europoslancov, GDPR a forme banánu na pultoch obchodov. Z bipolárneho sveta sa cez dočasný unipolárny mocenský model teda postupne preklápame k multipolarite budúcnosti. Postupne budú na téme dňa i ostatné trecie plochy medzi Západom a Východom ako Pobaltie a jej možná destabilizácia cez tam žijúce ruské menšiny alebo vďaka klimatickým zmenám sa roztápajúca Arktída a vzácne zdroje prírodného bohatstva, ktoré sa pod ňou skrývajú. Rusi síce svojimi počinmi riskujú izoláciu, ale majú to istotne viac či menej strategicky spočítané. Potenciálne sankcie dokázali i doteraz nejako obchádzať, v opačnom prípade by nebolo možné financovať nákladnú vojnu, ktorá snáď dlho nepotrvá. O nerastné bohatstvo, ktoré chcú Európania u Rusov bojkotovať už prejavila záujem pažravá Čína, ktorá sníva o večnom raste, ktorý z niečoho treba predsa pokrývať. Z USA medzičasom vyrazilo vyše 100 lodí so skvapalneným plynom do Európy, ale ten je žiaľ násobkami drahší ako ten ruský. A 51% nemeckej spotreby plynu bola doteraz pokrývaná z Ruska. Drahota sa Európanom nebude páčiť. Dlhodobo určite nie, pretože z tejto zapeklitej situácie opäť raz ťahá za kratší koniec Európa, ktorá už beztak zaostáva tak za USA ako i Čínou. Technologicky, vojensky i hospodársky... A v tejto realpolitike nám, malým štátom strednej Európy neostáva nič iné ako hrať to na hodnoty, jednotu, diplomaciu, princípy, demokraciu, ľudské práva, integritu územia a medzinárodné právo.... lebo keď ide o silu, tak naša hodnota je viac než biedna... Každopádne pre mier na Ukrajine sa musí primárne dohodnúť Rusko a USA... ostatní sa potom nejako zvezú... Držme si palce, aby tomu padlo za obeť čo najmenej obyčajných ľudí...

A teraz na astrologickú nótu... Už v dávnejších blogoch som spomínal, že zásadné lekcie duchovného rozvoja nadchádzajúcich dvoch rokoch obdržia reprezentanti znamenia Vodnára a Leva. V malom i vo veľkom. Teda prejaví sa to v osudoch jednotlivcov i spoločenských zoskupení. Saturn ako symbol karmickej záťaže, zodpovednosti, prekážok, obmedzení už na dobro opustil znamenie Kozorožca a nachádza sa aktuálne vo Vodnárovi. A tam rozdáva svoje karty. Pre neznalých i Rusko, resp. štáty bývalého Sovietského zväzu sú v astrologickej terminológii pod vplyvom archetypu Vodnára. Preto nie je žiadnym prekvapením, že podstatné výzvy pre ľudstvo prídu práve z tohto regiónu. Merkúr vstupom do Vodnára 16. februára dal bodku plánom Ruska a posunul ho do roviny reálnej akcie. Rusi si svojim útokom počkali, kým Slnko opustí Vodnára a vstúpi do Rýb, teda iniciačný krok učinili v okamihu, keď pozornosť voči nim na čas opadla, čo sa im i skvele podarilo, lebo takúto masívnu akciu v takom krátkom čase nečakal snáď nikto. Žiaľ blízka budúcnosť nám ani astrologicky neponúka nič ružové. Poznajúc charakter uránovského Vodnára vieme, že si Rusi s málom nevystačia. Takže Krymom a nejakými proruskými odčlenenými republikami to len začalo... Rusi chcú celú Ukrajinu. Rusi si totiž aktuálne vyrovnávajú dlžoby a utrpenia nahromadené za ostatný čas od konca studenej vojny. Cítia sa totiž pri rozdelení mocenského vplyvu vo svete ukrivdení... A ono sa to bude len stupňovať vstupom Plúta do Vodnára na jar roku 2023. To bude len rachot a buchot... Plúto je totiž o absolútnej moci, transformácii, rozklade, znovuzrodení, povstaní z popola i rozpade. Že čo z toho sa bude v hmote manifestovať, tak sám som zvedavý... Ak vstup "obyčajného" Merkúra postačil na spustenie paľby na Ukrajinu, tak to čo príde o chvíľu nás musí dať do pozoru. 6-tého marca o 7 hodine rannej s necelým 7 minútovým rozostupom totiž vstúpia do Vodnára planéty Venuša i Mars. Hovorí sa, že s jedlom prichádza chuť... Mars je bojovník a Venuša je symbolom túžby a potreby... A Rusi si proste svoje chute naplnia.... či už to chceme alebo nie... Už nič iné nám neostáva len to, že hneď potom čo dané dve planéty z Vodnára vystúpia, tak vznikne riešenie či dohoda, ktorá uspokojí všetky dotknuté strany.... I keď je na to malá šanca...Držme si palce, že sa to naplní!!!