Meteosenzitivita... Skutočné príčiny a riešenia...

Milí priatelia, pozdravujem vás zo srdca...

Citlivosť na zmeny počasia nie je vôbec žiadna smrteľná choroba, ale kto danú senzitivitu v sebe nosí presne vie, že vie skutočne potrápiť životný komfort človeka. Prejavy meteosenzitivity sa skutočne líšia od človeka k človeku. Jej štandardnými sprievodnými prejavmi bývajú napr. malátnosť, únava, nespavosť, bolesť hlavy, závraty, migrény, v neposlednom rade najrôznorodejšie tráviace ťažkosti. Kde hľadať vinníka resp. riešenie?

Ak si na sebe skutočne spozorujete takúto formu citlivosti, tak by ste svoje kroky mali nasmerovať nasledovným smerom: 

1) S najväčšou pravdepodobnosťou je vo Vašom organizme prebytok energetického elementu vetra, ktorý sa prejavuje nadbytkom suchosti a chladu v tele človeka. Štandardná preventívna terapia v rovine stravy i iných postupov spočíva v prehrievaní a zvláčňovaní tela vo vnútri i navonok, resp. zavedenie čo najviac rutín do životného štýlu.

2) Ak prvý prístup nezaznamenal želaný úspech, tak koreň Vašej citlivosti na zmeny atmosférického tlaku hľadajte inde. Vo Vašom žlčníku.... Meridián daného orgánu sa totiž ťahá aj cez trapézové svalstvo, a to konkrétne cez. tzv. bod počasia, ktorý nás činí viac či menej senzitívnym na výkyvy počasia. Ak Vám teda nepomôže rozmasírovanie trapézov a krčnej chrbtice, mali by ste sa pozrieť hlbšie na stav svojho žlčníka, v neposlednom rade na duševnej úrovni na Vašu (NE-)schopnosť rozhodovať sa / nerozhodnosť v živote.  Čím teda žlčník ako orgán a emocionálnu tému s ním prepojenú máte v lepšej kondícii, tým ste odolnejší voči nezmarom počasia...

V kontexte meteosenzitivity  ste si   možno  všimli i to, že tesne pred búrkou alebo príchodom dažďového oblaku je Vám strašne zle, cítite sa unavený, tlačí Vás to do postele, eventuálne sa objavujú bolesti či tráviace ťažkosti... A to všetko do okamihu, kým sa nespustí dážď, resp. dažďové prehánky ustanú... Následne prichádza želané uvoľnenie Vášho organizmu... 

Že čo sa to tu vlastne deje? Ono všetci vieme, že jednotlivé oblaky, obzvlášť tie dažďové so v sebe nosia silný elektrický náboj (inak by nevznikali napr. blesky). Niektorí z nás na tento "náboj" reagujú, iní zase menej alebo vôbec. Že kde je pes zakopaný? 

 V miere "zakovenosti" ťažkými kovmi a citlivosti Vášho nervového systému. Ak ste teda "na šrot" pri prechod frontov, jednou z možných príčin je práve skutočnosť, že Vaše telo je veľmi silne zanesené ťažkými kovmi a stávate sa tak silne "vodivým", čo Vás činí senzitívnejším na aktuálne elektrické výboje v atmosfére... Nehovoriac o tom, že nadmerná "zakovenosť" je mnohokrát príčinou i citlivosti indivídua voči všadeprítomnému elektrosmogu.... Takže už aspoň viete, odkiaľ fúka vietor...