Lepok. Skutočne náš nepriateľ?

04.02.2023

V aktuálnom blogu sa vyjadrím k tematike konzumácie lepku, ktorý sa paradoxne v dnešnej dobe stáva problémovým v čoraz širšej populácii. Kde sú dané príčiny a ako danú problematiku kvalifikovane adresovať? 

Kým celiakia ako autoimunitná reakcia organizmu sa dotýka cca. 3% populácie, takzvaná gluténová senzitivita alebo intolerancia naberá na intenzite prejavu. Máme sa vyhýbať lepku či nie? Bez debaty lepok predstavuje bielkovinu, ktorá sa veľmi náročne trávi. Schopnosť resp. neschopnosť jeho metabolizácie je akýmsi indikátorom, v akej sile svoj tráviaci systém máte, v neposlednom rade ako funguje vaša detoxikačná sila a kapacita. Platí totiž priama úmera medzi schopnosťou a silou tráviť a detoxikovať. Ak sa vyhnete lepku a zlepší sa váš zdravotný stav, je to nepochybne potešujúce, ale zásadným je predovšetkým tematika posilnenia tráviacej sily organizmu, ktorá pravdepodobne v tomto prípade nie je v optimálnej kondícii. 

Jedným z dôvodov prečo sa čoraz častejšie objavujú najrôznejšie intolerancie je fakt, že máme preťaženú mentálnu aktivitu. Energia totiž z ktorej telo pri trávení a očiste čerpá je totožná s tou, ktorú vynakladáme na mentálnu a intelektuálnu aktivitu. Čím sme viac v mentálnom kolotoči, tým je pravdepodobnejšie, že nejakú ťažko stráviteľnú bielkovinu skôr či neskôr nebudeme schopní dostatočne metabolizovať. K oslabeniu našej tráviacej sily prispieva i sedavá práca a nedostatok pohybu, čím sa dutina brušná nedostatočne prekrvuje a nedostáva sa jej adekvátnej energie, zákonite a ľahšie vznikajú lokálne energetické prehradenia a bloky. Aké ďalšie dôvody tu máme, že lepok sa stáva našim nepriateľom? Jedným z nich je hybridizácia pšenice, čím sa v nej podiel ťažko stráviteľného lepku navýšil. Nehovoriac o tom, že naši predkovia vo veľkom používali umenie fermentácie a kváskovania, aby sa ťažko stráviteľná bielkovina predtrávila a tým bola na konzumáciu oveľa prijateľnejšia. V tejto súvislosti by som rád doplnil, že jedlá z pšenice neboli pôvodne určené na konzumáciu 12 mesiacov v roku a 3 krát za deň. Po žatve na jeseň sa pšenica konzumovala primárne len v zimných mesiacoch, keď sa tráviaci oheň človeka prirodzene posilňuje, keďže sa element ohňa z periférie posúva viac do vnútra tela. Naviac dostatočné natrávenie lepku si pýta tímovú prácu na úrovni enzýmov, kyselín i peptidáz v organizme. Žalúdok, žlčník, pankreas i tenké črevo totiž musia preukázať adekvátnu silu a koordináciu, aby sa glutén primerane metabolizoval. Z dôvodu neustáleho stresu má dnešná populácia chronicky nízku hladinu kyseliny chlórovodíkovej, čím už na začiatku dochádza k deficitnému predtráveniu bielkovín. Stres naviac narúša i vypudzovanie žlče, resp. zvierače medzi jednotlivými úsekmi trávicej rúry nefungujú harmonicky a koordinovane. V neposlednom rade premiera ingrediencií v prijatej potrave preťažuje tenké črevo pri asimilácii živín. Pôvodnou úlohou konzumácie pšenice prednostne v zimných obdobiach bolo udržanie jemného hmotnostného prebytku, aby bolo telo lepšie izolované od externého chladu. Problematiku trávenie lepku prifarbuje i skutočnosť, že strava plná pesticídov, ťažkých kovov ničí kľúčový enzým Dipeptidyl peptidase-4 (DPP4) potrebný pre asimiláciu gluténu. Prebytok cukrov, narušený mikrobióm a syndróm priepustného čreva je len čerešničkou na torte, ktoré znižujú tráviacu kapacitu. Aby toho nebolo málo, tak neschopnosť tráviť glutén je z psychosomatického pohľadu prepojený na narušený vzťah k mužskej línii v rodinnom klane.

Aby ste teda pristúpili kvalifikovane a zodpovedne k tematike (ne)schopnosti tráviť lepok, musíte teda adresovať všetko horeuvedené. Ak hľadáte "prvú pomoc" pre zlepšenie trávenia, je na mieste aplikovať účinné preparáty ako napr. Herbaferm či Ionbiome, ktoré obnovujú zdravý mikrobióm, v neposlednom rade môže pomôcť Enterosgel, ktorý bráni manifestácii alergických reakcií.