Kedy sa ukončí pandémia Covid-u? Šesť lekcií k osvojeniu si...
Predpokladám, že mnohí ľudia sa pýtajú túto otázku. Má tento nekonečný príbeh vôbec koniec? Ak áno, tak kedy? Dovoľte mi v tomto smere osobnú prognózu, ktorá snáď pre záujemcov pomôže objasniť isté súvislosti aktuálne prebiehajúcich udalostí.
Spoločnosť je v súčasnosti bez pochyby evidentne polarizovaná, denne sa mediálne točíme okolo témy čísel infikovaných, resp. umierajúcich. Zdá sa, akoby žiadny problém okrem toho s covid-om táto súdobá civilizácia nemala... Na strane jednej tu máme osoby, ktoré bez akýchkoľvek otáznikov a pochybností prijímajú v tomto smere mainstreamovú agendu a propagandu, kým na strane druhej sa tu zoskupuje tá časť spoločnosti, ktorá za súdobými dejmi vníma nekalú konšpiráciu dokonca obludných globálnych rozmerov. S najväčšou pravdepodobnosťou sú tieto dva tábory dlhodobo názorovo nezlučiteľné. Čo sa tu však za oponou vlastne deje?
Skromný pohľad, ktorý budem v tomto článku prezentovať vychádza z mojej dlhoročnej práce v oblasti prognózy "ducha času" tak v životoch individuálnych ako aj vo vývoji celospoločenských trendov. Som totiž za to, že "príbeh o covid-e" nie je príčina či koreň istého problému, ale patologickým symptómom dnešnej doby, presnejšie prostriedkom či učením, ktoré nás núti osvojiť si isté duchovné lekcie aktuálne pre našu globálnu civilizáciu tu a teraz. Prízvukujem, že cieľom článku nie je akási veštba, keďže by to hraničilo s fatalistickým determinizmom, ale skôr predstavenie konceptu, že lekcie, ktoré sa ako ľudstvo máme naučiť sú síce časovo preddefinované, ale to že ako ich zvládneme, či budeme úspešní alebo úplne pohoríme, je predovšetkým v našich rukách... Priblížme si teda dané učenia nanajvýš aktuálne pre dnešnú dobu...
Od roku 2020 sme ako civilizácia na začiatku dvadsaťročnej epochy, ktorá je štartom, resp. akousi bránou do doby, ktorej duch nás bude ovplyvňovať po dobu až 300 rokov. Tí, čo sú trocha zbehlí napr. v astrológii, tak vedia, že je reč o našom postupnom vstupe (prestupe) do doby Vodnára a jeho lekcií pre našu civilizáciu. V tomto kontexte sa skloňujú okrem iného i nádeje o Zlatom veku ľudstva, túžby po druhom príchode Mesiáša, obrode ľudstva na strane jednej, zároveň sa to hemží i potenciálnymi predstavami o digitálnom otroctve, strate súkromného vlastníctva, zániku peňažnej hotovosti, úplnej kontrole na spôsob "Veľkého brata" cez digitálne technológie, hovorí sa i o úniku do virtuálnej reality, v neposlednom rade i o tom že časť populácie sa stane pre technologický pokrok úplne nezamestnateľná a tým vlastne k ničomu nepoužiteľná. Poznajúc charakter Vodnárovských učení musím konštatovať, že všetko horeuvedené je z pohľadu možnej manifestácie v hmotnej realite potenciálne v hre. Môžeme mať teda budúcnosť tak orwelovskej manipulácie, ako aj spoločnosť postavenú na synergickej spolupráci lokálnych komunít, ktoré majú pred očami blaho celku. Čo si však vyberieme?
Vodnára ako archetyp skutočne stotožňujeme s tematikou bratstva, lásky a rovnosti. Nenávidí formálne autority, prepája sa s boomom technológií, je reprezentantom "novodobého komunizmu", kde si síce každý zachová svoju individualitu, ale zároveň sa plne vkladá do služieb komunity a jej záujmov. To, čo sa však bude v budúcnosti reálne manifestovať do značnej miery bude záležať od toho, z akého stupňa uvedomelosti dokážeme adresovať prichádzajúce spirituálne učenia aktuálne pre súdobú spoločnosť. Pre plastické pochopenie: Technológie môžeme skutočne využiť na to, aby nám odľahčili život a mali napr. len 3-4 dňový pracovný týždeň užívajúc si tak napr. viac kvalitného voľného času, ale technológie môžu byť i zneužité na úplný monitoring a manažment správania sa členov populácie. Zánik peňažnej hotovosti, prípadne vznik základného bezpodmienečného peňažného príjmu sa môže potenciálne stať prejavom rovnosti, bratstva a lásky, ale v plne digitálnej ekonomike sa môže i zneužiť na úplné hospodárske "vypnutie" nepohodlných osôb zo systému, ktorých napr. jedným "klikom" odstavíte od prístupu k ich súkromným účtom. Pre zmenu v oblasti zdravia môžeme skrz vodnárovskú energiu patologicky prepadnúť trendu "výmeny poškodených orgánov, dokonca končatín za nové" napr. vďaka postupne umožnenej 3D tlači telesných orgánov smerujúc tak k tzv. "kyborgizácii" človeka, ale je tu i pozitívna šanca, že vodnárovský koncept uzdravenia budeme ponímať skôr ako postoj, že zdravie jednotlivca sa nedá oddeliť od zdravia celej spoločnosti. Naznačujem tým teda, že minca je síce daná, ale že ktorú z jej strán (rub alebo líc) si vyberieme, tak to bude hlavne na našom vedomom, v horšom prípade nevedomom rozhodnutí.
Aké lekcie sa teda na nás rútia i cez nekonečný príbeh pandémie COVID-u?
- Ľudstvo momentálne dostáva lekcie potrebné pre jeho urýchlené dospievanie. Veľká časť ľudí totiž stále žije len ako akési deti v "dospeláckom šate". Sme nezodpovední a stále očakávame, že niekto "iný" porieši problémy, za ktoré vlastne môžeme my sami.
- Druhé učenie sa týka skutočnosti, že už sa nemôžeme zďaleka plne spoľahnúť na vonkajšie autority, ktoré sme doteraz vnímali ako sväté. Zisťujeme, že ani politici, ani odborníci a ani veda neponúka všetky odpovede, ktoré pre svoj šťastný život potrebujeme. Núti nás to hľadať odpovede skôr v sebe a nie vo vonkajšom prostredí.
- Do tretice tu máme lekciu, že skutočná sloboda a bezpečie nie je niečo mimo nás. Nie je to o tom, či máte 1 alebo 10 dávok vakcíny, resp. či môžete alebo nemôžete cestovať. Skutočná sloboda a pocit bezpečia je predovšetkým stav mysle. Slobodným môžete byť teoreticky i vo väzení (psychiater Viktor Frankl sa toho času v koncentračnom tábore cítil mentálne slobodnejší než jeho strážcovia, čo boli otrokmi nacistickej ideológie) a pocit bezpečia je taktiež primárne odvodené od subjektívnych pocitov než od objektívnej vonkajšej "reality." Niekto si predsa vystačí i so 100 eur-ami vo vačku, kým iný sa klepe od strachu z toho, že príde o svoje milióny na účte.
- Doba materializmu sa skončila. Možno to znie úsmevne v epoche pretrvávajúceho konzumu, ale čoraz viac si budeme musieť uvedomiť, že život ako taký, aby sme teda o ňom obdržali relevantné odpovede, nebude postačovať skúmať cez čisto materialistickú optiku, ale bude nutný i celistvý , spirituálny a holistický pohľad. Teda je tu apel prepojiť ľavú hemisféru s tou pravou, teda logické uvažovanie s integrujúcim vnímaním.
- V poradí piatym učením našej doby je lekcia týkajúca sa slobody. Odkaz tejto lekcie spočíva hlavne v tom, že už nebude možné byť v budúcnosti bezbreho slobodným, inak a presnejšie povedané nebude možné byť slobodným bez primeranej osobnej zodpovednosti. Budeme si teda musieť čoraz viac uvedomovať konzekvenciu vlastných činov.
- V neposlednom rade tu máme skutočnosť, že čoraz častejšie budeme konfrontovaní s faktom, že problémy ľudstva nebude už možné riešiť izolovane (každý na vlastnom piesočku), ale bude nutná spolupráca všetkých zúčastnených strán. Sme totiž jeden organicky prepojený celok, kde všetko so všetkým súvisí.
Takže čo sa týka prvotnej otázky: "Kedy skončí pandémia Covidu?", odpoveď je nasledovná... V marci tohto roku sa postupne s veľkou pravdepodobnosťou budeme dostávať von z pandémie, ale vo vzťahu ku covid-u "bič bude ešte plieskať" raz a to naposledy. A bude tomu tak na jeseň okolo októbra roku 2022. Vraví sa poeticky, že bič plieska najviac na konci.... Takže to bude vtedy asi najviac bolieť. Skutočným problémom však paradoxne nie je covid ako taký. Prečo?
Problémom de facto je, že ľudstvo sa momentálne na pandémiu snaží ponúkať čisto materialistické riešenia v podobe vakcín. Avšak ak my nepochopíme učenia (potreba ráznych štrukturálnych zmien v hospodárskych a spoločenských štruktúrach), ktoré sa pre nás (i) cez pandémiu v hmote manifestujú, tak od budúceho roka 2023 môže prísť iná infekcia, odlišná mutácia, prípadne oveľa brutálnejšia environmentálna hrozba alebo iná krízová situácia, ktorej funkcia je len a len primať nás k tým správnym riešeniam v horeuvedených šiestych bodoch, ktoré považujem za akúsi učebnú osnovu pre súčasnú globálnu spoločnosť.
Držme si preto teda palce, aby sme to spoločne zvládli...
