Chorá spoločnosť, chorý jednotlivec???

Milí priatelia,

že prečo dnešná doba a predovšetkým aktuálne spoločenské zriadenie prispieva k chorľavosti indivídua? Nebudem tentokrát poukazovať na klasické argumenty typu stres, toxicita, (p)otraviny, ale vyzdvihnem niečo menej nápadné. Je ním rozpor medzi princípom fungovania individuálneho organizmu a princípom fungovania nášho spoločenstva ako celku.

Človek ako indivíduum je totiž z biologického (trocha zjednodušene) pohľadu zhluk buniek, ktoré sa v záujme svojho vlastného prežitia naučili precízne SPOLU-pracovať. Človek je teda spoločenstvom diferencovaných, špecializovaných buniek, ktoré našli cestu k výhodnej synergii, spolupráci, vzájomnej pomoci, vyvažovaniu. Jednotlivé bunky "porozumeli" skutočnosti, že spolu je to výhodnejšie a zmysluplnejšie, než keby bola každá bunka len sama za seba. 

Jednoducho povedané esencia fungovania nášho ľudského tela je v koncepcii kooperácie. Dnešná doba a spoločenské zriadenie je však žiaľ v príkrom rozpore s motívom a bytostnou esenciou fungovania nášho organizmu. Pretláčajú sa v nej totiž skôr pojmy ako konkurencia, boj, kto prv príde, ten prv berie, "človek je človeku vlkom", ak nedominuješ, tak druhý bude dominovať nad tebou a podobne. 

Na podvedomej a subtílnej úrovni teda vzniká zákonitý rozpor, tenzia medzi tým, kým naozaj sme = ako vo svojej bytostnej esencii fungujeme a medzi tým, ako funguje naša vonkajšia realita = spoločnosť, náš odraz, ktorej sme ako jednotlivci súčasťou. 

Kým teda nedôjde k plnohodnotnej premene spoločenského zriadenia na osvietený systém slobodných, zodpovedných a kreatívne spolupracujúcich a navzájom sa dopĺňajúcich  jedincov, nejeden človek bude mať kontinuálny pocit, že v tejto chorej spoločnosti je náročné skutočne ŽIŤ, nanajvýš je v nej možné dočasne PREžívať...

Alebo ako toho času povedal   filozof Krishnamurti: "Nič nie je zdravé na tom, keď sa prispôsobíš chorej spoločnosti."