Ako zvládať emocionálne konflikty?

Milí priatelia,

Kardinálna otázka znie, ako sa vyhnúť tomu, aby sa negatívna emócia somatizovala, teda prejavila na vašom tele v podobe nejakej choroby?

Faktom ostáva, že sa emóciám v živote nevyhneme. Je tomu tak i preto, lebo práve ony sú tou "šťavou", pre ktorú sa duša do tela inkarnuje. No a samozrejme i pre túžbu "ochutnať" hmotu. Laicky povedané vteľujeme sa z ríše, kde niet hraníc, nič nie je nemožné, všetko sa deje akoby instantne, sme v stave bezpodmienečného prijatia.... A vstupujeme do dimenzie, kde narážame na mantinely, kde hmota prejavu odpor a je energeticky náročné ju formovať, a v neposlednom rade sa objavuje čas ako veličina....... Všetko tu má svoj začiatok i koniec.... A lásku i prijatie na Zemi mnohí viažu k nejakým podmienkam....

Nečudo, že duša ako prepojenie medzi večným duchom a dočasným telom je zmätená.. Aby toho nebolo málo, zisťujeme, že tak ako "špliechame vodu života" pri objavovaní a snahe ovládnuť hmotu, voda strieka a vlieta i do očí ostatných okolo nás, ktorí sú taktiež zmätení z titulu obmedzenosti a konečnosti hmoty, kam "vhupli" z úrovne neobmedzenosti duchovného sveta.

Život sa preto postupne pre dušu, ktorá sa stala väzňom hmoty, stáva nekončiacou snahou hromadiť radostné impulzy a za každú cenu sa vyhýbať negatívnym vplyvom. A v závislosti od toho, ako sa nám to darí, zažívame najrôznejšiu paletu a farebnosť emócií.

Aby sa emócia mohla na tele somatizovať, musí spĺňať isté parametre. Má byť rušivá, vyvolávať pocit odporu, evokuje stav neprijateľnosti, dokonca presvedčenie, že príčina negatívnej emócie je dotknutú osobu neriešiteľná. Závažnosť prejavu emócie na tele je priamo úmerné horeuvedenému sledu. Ak je teda vonkajší podnet "len" rušivý, spôsobuje to akurát funkčnú poruchu..... Ak je niečo pre niekoho z mentálnej perspektívy neprijateľné, dochádza dokonca i k neželaným orgánovým a tkanivovým zmenám.

Priebeh patologického procesu v organizme zrýchľuje i skutočnosť, ak negatívny prežitok osoba vnútorne skrýva, nekomunikuje o ňom, vnútorne ho v izolácii "prežúva", svoj problém vníma ako vlastné zlyhanie či porážku.

Aký akčný plán si nastaviť na prácu s negatívnymi emóciami?

1. Od neriešiteľnej úrovne sa treba posunúť k stavu, že de facto v každej životnej situácii jestvuje nejaké riešenie. I za cenu, že sa to egu nemusí zrovna páčiť.

2. Od stavu neprijatia sa treba posunúť k stavu akceptácie toho, čo je. Všetko nás v živote niečomu učí. Všetko sa deje pre nejaký účel a to i vtedy, keď ešte zmysel diania aktuálne  nevidíme.

3. Protikladom úrovne "je to odporné" je "prežívam vnútorný pokoj" vo vzťahu k istej vonkajšej situácii. Pokúšam sa teda nájsť v negatívnom niečo príjemné, poučné, zmysluplné, povznášajúce.

4. Opakom rušivého vplyvu je zase príjemný pocit, že nič ma nedokáže vyviesť z mojej vnútornej pohody, lebo podstatný je hlavne môj postoj k danej udalosti a nie samotná udalosť, ktorá sa mi deje.

Horeuvedené teda predstavuje postup návratu k emocionálnej ako aj telesnej harmónii.

Ak si to zhrnieme, tak...

Na "najprimitívnejšej" úrovni je instantným liekom na negatívnu emóciu jej okamžité odventilovanie... I keď sa to okoliu zrovna nemusí páčiť...

Vyššia úroveň manažmentu záporných emócií je v schopnosti prijať tok a dejstvo života a pokúsiť sa každú udalosť konštruktívne využiť na rozvoj vlastných slabín v osobnostných rysoch.

A najvyššia liga "učesania  záporných emócií" je v spoznaní svojej unikátnej optiky vnímanie vonkajšieho sveta a posunutie sa do nultého stavu, kde sa de facto stávate objektívnymi pozorovateľom vlastného  "subjektívneho" života...

Všetko dobré vám  prajem